Materská škola v Bzenici

 

 

 

 

 

 

 

   Pomôcka pre rodičov

Prečo by sme mali deťom čítať...

 10 Dôvodov prečo by sme mali deťom čítať

Ak je na vašom zozname inteligencia detí na najvyšších miestach, tak ste ako väčšina rodičov. Každý chceme mať úžasné, múdre a inteligentné deti. Trávime toľko času výberom vhodnej škôlky, školy a uisťovaním sa, že ich učitelia spĺňajú naše očakávania. No pamätajte na jednu veľmi dôležitú vec: Ste to práve vy rodičia, ktorí máte silu využiť detský potenciál a rozvíjať ich inteligenciu. Môžete tak robiť napríklad aj vďaka tomu, že urobíte knihy neodmysliteľnou súčasťou ich života.

Všetci vieme, že čítať svojim deťom je dobrá vec, no poznáte skutočné výhody u detí predškolského veku, ak ich budete pravidelne vystavovať čítaniu? Prečítajte si pár benefitov, ktoré vám spoločné čítanie môže priniesť.

1. Posilníte si váš vzťah

Čím bude dieťa staršie, bude stále viac v pohybe – hrať sa, behať, skúmať svoje prostredie. Pri čítaní knihy sa môžete opäť k sebe pritúliť a pritisnúť ako vtedy, keď bolo vaše dieťa ešte bábätko. Namiesto toho, aby sa čítanie stalo akousi povinnosťou, môže stať veľmi obohacujúcou aktivitou, ktorá vám obom prinesie blízkosť toho druhého. Zažívajte spontánne tieto príjemné okamihy znova a znova.

2. Lepšie akademické výsledky

Jedným zo základných benefitov čítania predškolákom je lepšia schopnosť učenia vo všeobecnosti. Viaceré štúdie dokázali, že deti, ktoré sú vystavené čítaniu pred školou sa darí lepšie vo všetkých aspektoch formálneho vzdelávania. Čítanie je nevyhnutným predpokladom na zvládanie všetkých predmetov v škole. Ak si však dieťa nie je schopné prečítať a jasne pochopiť zadanie, nemôžeme od neho očakávať zázraky.

3. Lepšie základné schopnosti vyjadrovania sa

Počas obdobia pred školou sa deti snažia osvojiť si rozhodujúce jazykové schopnosti. Počúvaním toho, čo im čítate, deti posilňujú základné zvuky, ktoré formujú ich jazyk. „Hrané čítanie“, kedy dieťa s krikom preskakuje strany a šťastne blaboce, je veľmi dôležitou predgramotnou aktivitou.

4.  Osvojenie základov ako čítať knihu

Deti sa nerodia s prirodzenými vedomosťami, že text sa číta zľava do prava alebo že slová sú oddelené od obrázkov. Základné predčitateľské schopnosti ako tieto patria medzi hlavné benefity včasného čítania.

5. Lepšie komunikačné schopnosti

Keď využívate čas na čítanie deťom, budú omnoho radšej vyjadrovať svoje pocity a zdravo nadväzovať vzťahy s inými. Keď sú svedkami interakcií medzi charaktermi v knihách, ktoré čítate a tiež kontakt s vami počas čítania, dieťa dosahuje cenné komunikačné schopnosti. 

6. Spozná umenie jazyka

Skoré čítanie deťom umožňuje lepšie pochopiť základy jazyka predtým ako dosiahnu školský vek.

7. Lepšie logické myslenie

Ďalšou ilustráciou dôležitosti čítania deťom je schopnosť pochopiť abstraktný koncept, použiť logiku v rôznych situáciách, rozpoznať príčinu a efekt a uplatniť dobrý úsudok. Ak začne dieťa porovnávať veci, o ktorých ste čítali s tým, čo sa nachádza v jeho reálnom svete, bude ešte viac zanietený pre tento príbeh.

8. Nadšenie pre nové zážitky

Ako sa vaše dieťa približuje k určitým vývojovým míľnikom alebo potenciálne stresovým zážitkom, zdieľanie príbehu je vynikajúcim spôsobom ako mu pomôcť prekonať  a spracovať túto zmenu, či skúsenosť. Napr. ak je vaše dieťa nervózne z nástupu do škôlky, čítajte mu príbeh, ktorý hovorí o tom, že jeho strach je normálny.

9. Zlepšujete koncentráciu a disciplínu

Malé deti sa prirodzene vrtia a sú rozptýlené počas čítania. Učia sa tu zostať po celý čas čítania a zotrvať na mieste. S prichádzajúcim  úplným pochopením čítania, prichádza i silnejšia sebadisciplína, dlhší interval sústredenia a lepšie zapamätanie čítaného textu. Toto všetko bude veľmi užitočné pri vstupe do školy.

10. Vedomosť,  že čítanie je zábava!

Skoré čítanie pomáha deťom vidieť knihy ako zábavu a nie ako prácu. Deti, ktoré sú skoro vystavované čítaniu kníh uprednostňujú knihy pred videohrami, televíziou a inými druhmi zábavy, keď sú staršie.

Knihy majú silu obohatiť predškolákov nespočetnými spôsobmi. Ako rodič môžete urobiť vďaka čítaniu pre svoje dieťa jednu z najdôležitejších vecí – pripraviť mu základy pre vynikajúce akademické výsledky.

  Hore

 

Ako hovoriť, aby nás deti počúvali...

 

Ako hovoriť, aby nás deti počúvali

Tou najzákladnejšou cestou je používanie vhodenej formy komunikácie. Otvára dvere nielen k srdciam dospelých, ale i detí. Tu je niekoľko pravidiel, ktoré môžete uplatňovať pri rešpektujúcej komunikácii:

 Nadviažte spojenie

Predtým ako začnete hovoriť a dávať dieťaťu inštrukcie, priblížte sa k nemu a získajte s ním očný kontakt. Tým sa uistíte, že máte 100%-ne jeho pozornosť. Nie vždy je to možné, ale v mnohých prípadoch sa tým vyhnete nepríjemnému konfliktu, kedy vás dieťa „skutočne nepočulo.“ 

Počúvajte a pochopte deti, čo cítia a vyjadrite im svoju podporu

Ak budete prejavovať záujem o pocity vašich detí, budú oni venovať pozornosť zase vám. Budú sa chcieť s vami deliť o svoje zážitky i pocity. Budujte si vzájomnú dôveru. Ak ju stratíte v úvode, len veľmi ťažko ju získate späť.

Dieťa: „Chlapci sa so mnou nechcú hrať! Nikdy viac do škôlky nepôjdem."

Rodič: „A prečo sa s Tebou nechcú hrať? Čo sa stalo?... Áno, musí to byť veľmi zlý pocit zostať stáť bokom. Tiež by som tam nechcela viac ísť. Ale možno sa s tým dá niečo urobiť...“

Hovorte na deti čo najjednoduchšie

Mnohokrát nás to zvádza, aby sme deťom vysvetľovali, zahŕňali ich množstvom informácií. Ale nie je to potrebné. Jednoduché vety si deti (bez ohľadu na ich vek) zapamätajú lepšie ako nekonečné príbehy. V úvode vety povedzte, čo potrebujete. Váš čas, počas ktorého sú deti schopné venovať vám svoju pozornosť, je skutočne limitovaný. „Janka, prosím odlož hračky.“

Požiadajte o zopakovanie svojej požiadavky

Ak to dieťa nedokáže, bolo to príliš dlhé alebo komplikované.

Snažte sa vždy vety formulovať pozitívne

„Nebež, lebo spadneš!“>>„Kráčaj vedľa mňa pomaly.“

Začínajte inštrukcie s „Bola by som rada...“

Takýto úvod funguje hlavne u detí, ktoré odmietajú byť ovládané. „Okamžite sa ukľudni!“ >> „Bola by som rada, keby si sa trošku stíšil a ukľudnil.“
 

Pokúste sa o spoluprácu s deťmi

Skúste sa zamyslieť, ako vyžadujete od svojich detí spoluprácu. Spolupracovali by ste ochotne vy ak by s vami niekto takto komunikoval?

„Zase si zašpinil špinavými topánkami celú chodbu! Dokedy ti mám opakovať, že sa máš vyzuť na rohožke? Problém je, že ma nikdy nepočúvaš! Ešte raz sa dotkni toho skla a už ti naozaj strelím! Okamžite si uprac izbu! Vidíš tie šediny? Tie sú kvôli tebe. Znesieš ma zo sveta! Prečo nemôžeš byť taký poriadny ako Paľko? Nevieš nič urobiť poriadne?“

Ako sa cíti dieťa?

„Nejaká podlaha je dôležitejšia ako ja. Som prasa.“.. „Už aby som bol preč. Desíš ma, keď si taká hysterická.“ ... „ Dotknem sa toho, kedy budem chcieť.“... „Skús ma prinútiť. Neznášam to tu.“ ... „Mám strach. Čo ak zomrie.“...“ Má pravdu, nikdy asi nebudem nič vedieť poriadne.

Spoluprácu môžete dosahovať týmito spôsobmi:

1) Opisujte

Opíšte, čo vidíte  alebo popíšte daný problém. S faktom, že deti budú vždy zabúdať na veci, ktoré sú pre nich nepodstatné sa musíte zmieriť. Nemalo by to však byť dôvodom na narušenie vzťahov medzi vami.

 „Si taký nezodpovedný! Neustále nechávaš všade zapálené svetlo. Už mi tá tvoja ľahostajnosť poriadne lezie na nervy.  >>  „Peťko, nechal si zapálené svetlo v tvojej izbe.“

Namiesto venovaniu priestoru popisovaniu, aké je dieťa neschopné, sústreďte energiu na popis problému a dieťa sa samé rozhodne, čo urobí. Je viac ako isté, že svetlo zhasne, no váš vzťah sa nebude pri takejto banalite otriasať v základoch.

2) Poskytujte informácie

Ak deťom poskytnete informáciu, samé pochopia, čo majú robiť.

„Ešte raz ťa uvidím čmárať po stene, tak ti jednu strelím!“  >> Po stene sa nečmára. Na to máš predsa papier.“

3) Povedzte to pár slovami

Deti nemajú rady zdĺhavé vysvetľovania, prednášky, kázania. V niektorých prípadoch je však menej slov naozaj efektívnejších a pre rodičov i menej vysilujúcich.

„Už som vám asi 100x hovorila, aby ste si dali pyžamá! Namiesto toho, aby ste si obliekli pyžamá, tu jačíte, skáčete a nevidím, že by ste svoj sľub dodržali....“  >> „Deti pyžamo!“

„Pokým sme ti nekúpili psa, sľubovali si hory doly, že sa o neho budeš starať. Pozri sa teraz na to!.... Nemôžeme sa starať o všetko...“  >> „Vilko, pes!“

4) Hovorte o svojich pocitoch

Deti by mali čo najčastejšie počuť pocity svojich rodičov. Keď im objasníme, čo sa odohráva v nás, dokážu nás lepšie pochopiť a navyše ich nemusíme zraňovať.

„Marek, okamžite s tým prestaň, lebo ti už dám po zadku!“  >> „Marek, veľmi sa mi nepáči, keď ma trháš za ruku a kričíš, keď telefonujem. Navyše je to veľmi nezdvorilé voči mne i babke. Mal by si slušne počkať pokým dohovoríme.“

„Vôbec sa nevieš správať, stále mi skáčeš do reči!“  >> „Je mi veľmi nepríjemné, keď ma neustále prerušuješ a nemôžem dokončiť svoju myšlienku. Naozaj ma to veľmi hnevá.“

 Vyhnite sa zmenám svojich názorov a pevne trvajte na svojom

Mnoho rodičov prichádza do vyhrotených konfliktných situácií s deťmi práve po neustálom doprosovaní svojich detí. Každý z nás to pozná. Dokážu sa pýtať, pýtať a pýtať, lebo čo ak by ste na poslednú chvíľu predsa len zmenili názor.

 „Môžeš mi to kúpiť? Prosííím....“ ...Môžem ísť k Miškovi? Prosíííím..."  „Môžem ešte zmrzlinu?“

Lynn Lott spoluautor série kníh o pozitívnej disciplíne ponúka na to riešenie v podobe troch jednoduchých slov: „Spýtané a zodpovedané“.

Koncept je jednoduchý. Ak sa vaše dieťa po tridsiaty krát bude pýtať, či si môže dať dnes zmrzlinu napriek tomu, že má choré hrdlo, skúste sa riadiť nasledovným:

1)     Spýtajte sa:   „Počula si už niekedy o „Spýtanom a zodpovedanom?“ (Pravdepodobne povie nie.)

2)     Spýtajte sa: „Pýtala si sa ma dnes, či by si si už mohla dať zmrzlinu?" ( Odpovie, áno. )

3)     Spýtajte sa: „Odpovedal som ti?“ (Pravdepodobne povie: „Áno, ale ja fakt...“)

4)     Spýtajte sa: Skutočne vyzerám ako mama /otec /učiteľ, ktorý mení svoje rozhodnutia, ak sa ma budeš pýtať znova a znova? (Je veľká šanca, že dieťa frustrované odíde a začne sa zaoberať niečím iným.)

5)     Ak sa znova príde dieťa spýtať na to isté, jednoducho povedzte: „Spýtané a zodpovedané“. Nič viac k tomu nedodávajte! Ak raz túto techniku zavediete, dieťa si musí zvyknúť, že nepovolíte a toto sú jediné slová, ktoré z vás dostane.

Dôslednosť je kľúčom. Ak raz začnete túto techniku používať, dieťa nadobudne istotu, že nič sa nezmení. Chce to samozrejme ako všetko trochu času, aby dieťa pochopilo, že vaše rozhodnutie je nemenné a toto „heslo“ znamená pre jeho vyjednávanie na danú tému konečnú. Túto techniku odporúča rečová patologička Stacy Pulley napríklad aj pre deti s autizmom.  Odporúča na to použiť zošit alebo tabuľku, kde si napíšete otázku (prípadne nakreslíte obrázok), ktorú sa už dieťa pýtalo viac krát a napíšete vašu odpoveď. Ak sa dieťa opakovane spýta, iba ukážte v tabuľke či zošite na časť, kde je „spýtané“ a „zodpovedané“.

Tento krok znižuje neustále vyjednávanie detí na akékoľvek témy.

Používajte „Ak“ ...“tak“...


„Ak si umyješ zúbky, môžeme začať čítať rozprávku...“

„Keď"  vyjadruje vašu túžbu o určitom poriadku a „tak“ zase dáva dieťaťu možnosť výberu, čo bude nasledovať.
Čítať o pozitívnych prístupoch k deťom môže každý z nás. No nie každý dokáže skúšať, hľadať a vytrvať do momentu, keď začne vidieť výsledky. Ako ktosi povedal: „Výchova nie je šprint. Výchova je maratón.“ Tak aj vy buďte pripravení na to, že každá zmena potrebuje svoj čas, aby priniesla úspechy a vytrvajte. Ako vo vzťahoch s dospelými, tak i vo vzťahoch s deťmi, je rešpektujúca komunikácia dôležitou súčasťou pevných, láskavých a ničím nenarušiteľných celoživotných vzťahov.

 Hore

  

Prečo sa deti majú hrať

 

Prečo sa deti majú hrať

Občas sa nám stáva, že rodičia nedokážu pochopiť prečo musia deti priniesť najneskôr do 8,00hod. do materskej školy. Ponúkame zdôvodnenie našej požiadavky.

Námetové hry detí

Hra patrí  medzi základné ľudské činnosti a je prítomná u človeka od jeho narodenia až po smrť. To znamená, že hra je činnosť, ktorú realizuje každý človek na akomkoľvek stupni vývinu a rozvoja a v akomkoľvek veku. V priebehu ľudského života má hra rôzne podoby a formy, v detstve je hlavnou činnosťou dieťaťa, v dospelosti je zdrojom oddychu, zábavy a relaxu. V predškolskom veku má dieťa poznávať svet predovšetkým prostredníctvom hier. Hra ako kultúrno-vzdelávacie prostredie  navodzuje širokú škálu príležitostí pre osobnostný rozvoj, výchovu a vzdelávanie detí . Dobre zrealizovaná hra ponúka obrovský potenciál pre rozvoj kognitívnych zručností, sociálnych a osobnostných kompetencii každého dieťaťa. Javí sa ako optimálne prostredie pre prirodzené hromadenie skúseností, pretože vyvoláva u detí túžbu po experimentovaní pri hraní sa .

     
 V námetovej hre má   najlepšie možnosti tvorivo uplatňovať  získané vedomosti, riešiť  problémové situácie, experimentovať a komunikovať.  V hre dieťa koná samostatne, tvorivo a bez donútenia. Učenie formou hry je pre dieťa zábavnou činnosťou a umožňuje mu učiť sa prirodzeným, uvoľneným prístupom.  Proces riadenia hier si od učiteľky vyžaduje  premyslené  plánovanie, organizovanie, motivovanie, vedenie, vyhodnocovanie a kontrolu – spätnú väzbu.  Prostredníctvom hry pri uplatňovaní metodiky viacnásobného opakovania  (fixovania)  má dieťa možnosť nadobudnúť určitú kompetenciu, alebo súbor kľúčových kompetencií, teda dosiahnuť určitú spôsobilosť, vedomosti, zručnosti, postoj. 

 
Je veľmi dôležité  aby sme si  uvedomili  dôležitosť hier v živote detí a preto sa snažíme  hry každodenne  plánovať a obmieňať. Umožňujeme dieťaťu nestratiť detstvo. Dieťa, ktoré sa málo ráno hrá nemá uspokojené svoje potreby a často odmieta inú prácu, je málo sústredené, pretože sa ešte nehralo. A to je odpoveď na našu žiadosť.

Hore

 

Popoludňajší spánok detí ....
 

 


Popoludňajší spánok detí: Prečo by ste na ňom mali bezpodmienečne trvať?

Poobedňajší spánok nie je téma, ktorá by sa zdala byť priveľmi atraktívna a nad ktorou by sme kedykoľvek premýšľali. Podľa viacerých výskumov by však mala byť. Rýchly životný štýl začal spánok vytláčať na okraj našej pozornosti. Jeho nedostatok však môže mať vážny dopad na vývoj našich detí.

Množstvo úloh, plánov, detských mimoškolských aktivít ukrajuje z poobedného spánku, nočného spánku, rána sú skoršie a tempo rýchlejšie. 


V dôsledku tlaku niektorých rodičov sa dokonca polemizuje, či je správne, aby dnes deti "povinne" v škôlkach spávali. Vysvetľujú to tým, že ich deti potom doma ťažko zaspávajú alebo že by mali učiteľky bez spánku detí viac času na ich akademický rozvoj. Iní zase potláčali jeho dôležitosť v domácom prostredí tým, že poobedný spánok je len prípravou na materskú školu a nevideli v ňom reálny prínos.

Učitelia tak boli ešte donedávna nútení iba intuitívne presviedčať rodičov, že ich dieťa je unavené a cíti sa lepšie, keď si v škôlke oddýchne. Reálne sa však nemali o aké fakty oprieť.

Dnes už máme k dispozícii niekoľko štúdií, ktoré nám objasňujú,  prečo by sme mali na detskom poobednom spánku neoblomne trvať, aký je jeho skutočný dopad a jeho pozitívne účinky .

Neurologička Rebecca Spencer na University of Massachusetts Amherst značne pokročila v skúmaní faktov, ako poobedný spánok ovplyvňuje pamäť detí, správanie a tiež emócie predškolákov. Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií. Podľa jej zistení poobedný spánok pomáha deťom lepšie zapamätať, čo sa v škôlke učili.

Stále častejšie sa otvárali otázky o užitočnosti spánku v predškolských zariadeniach a či by nebolo vhodnejšie namiesto spánku venovať viac času ich vzdelávaniu. Výskum preukázal, že práve umožnením spánku deťom počas dňa, podporujeme ich neskoršie akademické výsledky  a osvojovanie si nových vedomostí.

Autori výskumu tiež prišli na ďalšiu dôležitú skutočnosť a upozorňujú rodičov i učiteľov: „Pokiaľ deťom chýba poobedný spánok, nie sú schopné si ho nahradiť počas nočného spánku. Vzniká tak úzka súvislosť medzi spánkom a následným učením.“

Ďalší výskum potvrdzuje, že poobedný spánok má značný vplyv na celkové fungovanie detí počas dňa.

Štúdia skúmala správanie 62  detí vo veku 4 a 5 rokov. Podľa zistení vedúceho výskumu Briana Crosbyho, PhD, na Pennsylvania State University deti medzi 4 a 5 rokom, ktoré nespávali, podľa ich rodičov preukazovali vysoký stupeň hyperaktivity, úzkosti a depresií oproti deťom, ktoré v tomto veku pokračovali v spaní.

" Existuje mnoho individuálnych dôvodov, kedy sú deti pripravené prestať spávať. Rád by som však povzbudil rodičov, aby zahrnuli ticho do tohto času odpočinku vo svojom dennom programe, ktoré vždy umožní deťom zdriemnuť si, ak je to potrebné.", tvrdí Brian Crosby, PhD, vedúci výskumu na Pennsylvania State University.

Podobne ďalší výskum potvrdzuje negatíva nedostatočného a nepravidelného popoludňajšieho spánku: Unavený škôlkari sú nešťastní, viac vystresovaní a podstupujú vyššie riziko celoživotných psychických problémov.“

Vedci z University of Colorado Boulder v rámci svojho výskumu prišli na to, že deti medzi 2,5 a 3 rokmi, ktorým chýbal čo i len jediný deň popoludňajšieho spánku, preukazovali viac podráždenosti, menej radosti a záujmu o okolitý svet a horšie schopnosti ako riešiť problémy.

„Mnoho malých detí dnes nemá dostatok spánku a poobedný spánok je spôsobom, ako je možné sa uistiť, že im nechýba.“ Táto štúdia tiež odhalila, že „nedostatočný spánok v dôsledku vynechávaného poobedného spánku, spôsobuje, že škôlkari vyjadrujú pocity odlišne. Dlhotrvajúci nedostatok spánku im môže spôsobiť celoživotné problémy s náladovosťou.“

„Neprimerané emocionálne správanie, ktoré sme zaznamenali u detí, ktorým chýbal iba jediný spánok nás prekvapili. Deti, ktoré pravidelne nedostávajú dostatok spánku bojujú s ich sociálnym svetom. Ospalé dieťa v triede, v tomto prostredí nie je schopné sa zaoberať inými a obohacovať sa z pozitívnej interakcie s nimi.", tvrdí výskum.

Ich  schopnosti nadväzovať kamarátstva klesajú a môžu byť viac náchylný k záchvatom hnevu, frustrácii, čo má zase za následok ako ostatné deti či dospelí na nich reagujú.

Táto štúdia ukázala, že ak deťom chýba čo i len jeden popoludňajší spánok, spôsobuje to, že sú viac negatívni a klesá ich záujem o poznávanie.

Výsledky výskumov hovoria, že popoludňajší spánok nie je menej dôležitý ako je jedlo, pitie či bezpečnosť našich detí. Aj keď sa nám to na prvý pohľad môže zdať. Má významný dopad na rozvoj ich tela i mysle. Neoberajme oň deti, lebo to môže mať pre nich celoživotné následky.  Doprajme im ho a vytvorme im preň vyhovujúce podmienky. 

Spánok predškolákov: 

·        poobedňajší spánok u škôlkarov vo veku od 3-5 rokov by mal trvať od 1 do 2 hodín

·        deti predškolského veku potrebujú spať v noci okolo 11 až 12 hodín denne

·        spánok prináša dieťaťu regeneráciu celého organizmu

·        detský organizmus zbavuje únavy a dodáva energiu

·        zlepšuje imunitu organizmu 

·        vyspaté a pokojné dieťa ľahšie zvláda stresové situácie

·        dieťa by malo oddychovať na tichom a pokojnom mieste, s optimálnym osvetlením a             dobrým odvetraním

·        potreba odpočinku je individuálna, po 5. roku však jeho potreba klesá

 

Hore